Vopred upozorňujem, že v Ríme som bola počas piatich dní, ale fotogragie a pamiatky, ktoré spomeniem patria medzi najvýznamnejšie a skutočne je možné ich všetky absolvovať počas jedného dňa pokojnou chôdzou. Netreba ani žiadny vyhliadkový autobus, auto či moped. Doprava v Ríme je aj tak viac neorganizovaná ako organizovaná, vrátane absencie semafórov na podľa mňa dosť významných križovatkách. Nad týmito a ďalšími odlišnosťami ako siesta od jednej do piatej poobede, kedy sú otvorené iba "internacionalizované" obchody prispôsobené turistom, sa netreba zbytočne pozastavovať. Najlepšie je jednoducho prijať mesto a ľudí takých, akí sú, a vnímať atmosféru tisícročnej histórie, ktorá na vás dýcha na každom kroku.
Nastal deň D a cesta sa začala. Keďže mojím cieľom je popísať Rím a nie zážitky z lietadla, nebudem sa rozpisovať o meškaní známej low-costovky a pristání, počas ktorého ma oblieval studený pot a vyvráteniu raňajok naozaj veľa nechýbalo. Ešte polozelená som sa dostala k batožinovému priestoru a čakala, čakala a čakala na kufor, ktorý sa veselo krútil na pásoch pre turecké aerolinky. Vitajte v Taliansku!
Cesta vlakom do Ríma na Termini Stazione prebehla bez problémov. Stála 9 eur, ale keď si rovno kúpite spiatočný lístok v hodnote 15 eur, ušetríte. Mňa okrem toho ešte statne "vyfackalo" aj mieste teplo, keďže na Slovensku práve prebiehali tie studené dni na prelome mesiacov máj a jún. Ja som síce v Ríme strávila dní 5, minula som vyše 1GB memory card na fotky a videá, ale ak budete mať na Rím len 1 deň, nezúfajte. Najvýznamnejšie pamiatky je možné počas 10 hodín, a možno aj kratšie, vidieť. Záleží na tom, kedy ráno vyrazíte a kedy sa zotmie. Prečo? Tak sledujte.
Z Termini Stazione máte po ľavej ruke ulicu Via Cavour. Je to dlhá ulica, ktorá vás zavedie priamo do stredu Ríma na Via di Fori Imperiali. Popri tejto ulici sa nachádza asi 20 pamiatok, ktoré si pozriete v priebehu dvoch hodín, ak nerátam návštevu Colosea. Ale začnem priamo ním. Po príchode na Fori Imperiali pôjdete na ľavý koniec. Stojí pred vami Coloseo, mohutné a impozantné, na jednej strane úplne zachované, na druhej poškodené tretie a štvrté pochodie. Kontrola na kovy prebieha aj napriek dlhej rade rýchlo a tak isto aj predaj vstupeniek. Tie stoja 11 eur, pričom mladí do 23 a starší nad 65 z EÚ majú zľavu na 6,50 spolu s krajinami, s ktorými má Taliansko uzatvorené recipročné zmluvy.
V Coloseu sa dá dostať iba na prvé poschodie, ale je to úžasný zážitok. Ako tam tak stojíte predstavujete si film Gladiátor, hučiace davy ľudí, a súboj na život a na smrť v strede arény, ako aj pomyselný vztýčený caesarov palec.
A stačí len pozrieť pred Coloseo, kde vám historický obraz dotvoria dobovo oblečení muži.
Hneď vedľa Colosea sa týči Arco di Constantino, najzachovalejší víťazný oblúk v Ríme, postavený z bieleho mramoru.
Následne vás ohromí Foro Romanum, v ktorom si môžete pozrieť rečnícku tribúnu, kus čierneho mramoru Lapis Niger, ktorý vraj predstavuje hrob Romula, Caesarov chrám, v ktorom spálili jeho mŕtvolu. mohutné oblúky, Titov triumfálny oblúk a ďalšie. Výhoda je, že v takom teple sú po meste prístupné aj pitné zdroje, z ktorých sa dá aj napiť, ale minimálne osviežiť telo. Dôležité!!! V Ríme je vzduch menej vlhký ako tu, teda sa toľko nepotíte. Ja som si k tomu ešte aj myslela, že slnko až tak nepálilo a do večera som bola červená ako rak a mala spálené plecia, samozrejme bez použitia opaľovacieho krému. No, aj na vlastných chybách sa človek učí. Neplatí sa sem vstupné.
Na druhej strane Fori Imperiali sú zrúcaniny Fora di Caesare, Fora di Traiano, Fora di Augusto a Fora di Nerva. Hneď vedľa je kostol Santa Francesca Romana, ktorá je patrónkou vodičov.
Z druhej strany Fora Romana je mohutný pamätník Vikttorio Emanuello II, ktorý je zjednotiteľom rozdrobeného Talianska v 19. storočí. Je to najväčší a najpompéznejší pamätník v Ríme, ktorý však Rimania nemajú veľmi v láske, pretože je postavený z iného materiálu ako zvyšok Ríma a výrazne vyčnieva z reliéfu. Veľkú stĺpovú sieň nazývajú falošný chrup Ríma. Neplatí sa vstupné.
Odtiaľto pôjdete po Via del Corso a zatočíte šiestu uličku doprava na Via d. Muratte, ktorá vás priamo zavedie k Fontana di Trevi. Je nemysliteľné, aby ste z Ríma odišli bez toho, aby ste ju videli. Je to jedna z vecí, na ktorú sú Rimania špeciálne hrdí. Je to fontána, ktorá vystupuje zo zadnej časti domu a nič vás nepripraví na ten zážitok a pohľad, ktorý sa vám uprostred úzkych uličiek naskytne. Vždy tam je množstvo ľudí, či už ráno alebo večer, a každý si do fontány hodí mincu, aby sa do Ríma ešte niekedy vrátil. Ja som tomuto činu obetovala 2 eurocenty. :)) Sú tu predavači ruží, bublifukov a tvarovacích balónov. Treba si dať pozor na tých s ružami, lebo kvety strčia dievčine do ruky s tým, že je to dar, ale od muža čakajú za to peniaze. Takže najlepšie nič nezobrať, lebo potom sa to problém vrátiť, keďže on nechce späť kvet ale peniaze (vlastná skúsenosť). Videla som dokonca jedného, ktorý od zlosti vytrhol dievčine kvet z ruky a tŕňom ju pritom poškriabal.
Teraz pôjde trochu zložitejšia cesta, ale vyplatí sa. V Ríme je výhoda, že hlavné pamiatky sú označené šípkami po celom meste. Výhodnejšie je chodiť po hlavných uliciach, lebo v nich sa človek nestratí. Vráťte sa na Via del Corso a zabočte po Via de Burro (maličká a krátka ulička) na námestie Piazza de S. Ignazio. Pokračujte po Via de. Seminario, zatočte do uličky Via de Minerva až na Piazza de Minerva, kde stojí Panteón. Je to najstaršia stavba Ríma, ktorá má vyše 3000 rokov, ale stále stojí neporušená. Nachádza sa v nej hrobka Vittoria Emanuella II, Rafaela a Umberta I. V strede strechy je diera, ktorou dovnútra vchádza lúč svetla a vytvára trochu spirituálnu atmosféru. Vraj aj keď prší, do tejto diery dovnútra neprší. To som naživo nezažila, ale vraj to tak je. Voľne prístupné.
Pre nadšencov Dana Browna mám aj tip na neďaleké Piazza Navona, na ktorom stojí fontána, v ktorej bol utopený jeden z kardinálov v knihe Anjeli a démoni, ktorej filmové spracovanie sa vraj pripravuje. Takže si to bežte pozrieť skôr, ako sa návaly ľudí z Paríža presunú do Ríma, keďže dej tento knihy sa odohráva práve tu.
Ak máte čas, určite si pozrite Piazza di Spagna a španieske schody, Piazza del Popolo, na ktorom sa vyníma egyptský obelisk, toho času v rekonštrukcii.
Tip: určite vyskúšajte talianske cappucino - to naše slovenské si už potom nikdy nedáte, a čokoládovú zmrzlinu (2 kopčeky 2 eur a potom rôzne pri viac kopčekoch, ale ich dva sú ako našich šesť, ledva tam držia, také sú veľké). Nie je to moja obľúbená, ale keď som ju zbadala, jednoducho som si ju musela dať. Viete si predstaviť, že by u nás predávali mrazenú nutellu? Mňam. Určite ochutnajte v miestnych pasticceriach a kaviarniach bruschetty a iné plnené žemle. Už len na pohľad lákajú. Aj tu sa nachádzajú mekáče, asi iba päť a nepatria k tak vychyteným miestam ako u nás, okrem určitých potrieb. Dobre sa najete v reštauráciách Ciao, ktoré sú zastúpené aj na letiskách, resp. Spizzico, čo je obdoba McDonald´s ale v pizza prevedení. Po hlavných uliciach je kopa afričanov predávajúcich "značkové" tašky, opasky, klky, ktorých však naháňa špeciálna finančná polícia, a keď ju zbadajú, hneď zbalia plachty a rozutekajú sa.
Už sa stmieva a cestou späť si ešte vychutnajte nočné Vittorio Emanuell II a
Coloseo.
Ak vám napadá aj návšteva Vatikánu, v najbližšom čase očakávajte pokračovanie, pretože Sixtínsku kaplnku ani pohľad zvrchu Baziliky sv. Petra som si ujsť nenechala. :)))
Arivederči.
