reklama

Môj posledný pracovný deň

začal ako tých niekoľko pár stoviek dní pred ním. Ale skončil inak. V tom najpozitívnejšom slova zmysle. A nebolo to len tým, že bol posledný.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

Vyše dvoch rokov som pracovala v jednej veľkej firme pôsobiacej na Slovensku ako part-time asistentka. Počas týchto dvoch rokov som zažila všeličo - ťažký začiatok, zoznamovanie s množstvom ľudí, oboznamovanie s kopcom nových údajov a pojmov. Pomedzi nimi sa vyskytlo aj veľa pozitívnych - zamestnanecké party, opijáše s kolegami, dokonca aj jedno dve rande. Kopec som sa naučila a hlavne - zistila som, ako veľmi sa prax líši od teórie, ktorú mi už od základnej školy vštepujú počas môjho vzdelania. O to lepšie sa mi vyberala aj téma diplomovky, ktorú som spracovávala s konzultantkou z tejto firmy. Myslím, že úspešne, uvidím, ako dopadne májová obhajoba. Držte palce aj päste :)))

Počas môjho pôsobenia som už zažila jeden posledný deň - keď som na štyri mesiace odišla do USA na leto pracovať, tak ako kopa ostatných študentov. Výhodu som mala, že na toto obdobie som za seba našla náhradu a na jeseň sa vrátila. A dni šli a šli, striedali sa ročné obdobia a prišiel deň P - Posledný pracovný deň. Síce druhý, ale definitívny. Aspoň zatiaľ. Prebiehal podobne ako väčšina ostatných - ráno som pozrela maily, vybavila nejakú agendu a telefonáty. Ešte doobeda som rozposlala pozdravný mail, v ktorom som poďakovala všetkým kolegom za spoluprácu a zaželala im veľa úspechov v budúcnosti. Na oplátku mi zvyšok dňa prichádzali odpovede, v ktorých mi želali veľa šťastia, hlavne pri skúškach, ako aj dopyt po rozlúčkovej párty. Bude, ale až po skúškach :)) No a potom to prišlo. Šéf spolu s kolegovcami z kanclu mi s kyticou v ruke poďakoval za prácu a podporu celého tímu pri plnení úloh a želaním všetkého dobrého. Kolegynka sa pridala spolu s mega MERCI bonboniérou. To že mám na nervy, aby sa mi dobre učilo. Potešilo - veľmi, a som rada, že som tie dva roky mohla stráviť v dobrom kolektíve. Hoci sa v ňom vymenilo niekoľko ľudí, vždy sme si rozumeli.
Ešte som nechala na seba súkromný kontakt a mail, odovzdala kľúče a zamestnanecký preukaz a poslednýkrát za sebou zavrela dvere. Zviezla sa dolu výťahom na prízemie a vykročila von pohyblivými dverami do nového života.


Laura Adamová

Laura Adamová

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  0x

neprofesionálna blogerka - začiatočníčka Zoznam autorových rubrík:  Moje cesty okolo svetaSlovenskó, Slovenskó(nie)LEN PRE ŽENYSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu